by Škola prináša do života našej najmladšej generácie organizovaný režim, ktorý môže byť po dlhých letných prázdninách pre deti náročný. Už koncom prázdnin je preto dobré začať s postupným zavádzaním určitých pravidiel, no to, ohľadom prípravy na návrat do školských lavíc zďaleka nie je všetko.
Predtým, ako sa v septembri otvoria brány škôl a začne sa nový školský rok, dobré je, aby sa rodičia porozprávali so svojimi deťmi aj o tom, že byť vysoký, nízky, bacuľatý, chudý, čierny alebo biely nie je dôvod na posmech. Pretože pochopenie základných životných hodnôt začína práve v rodine.
Vštepovať deťom zásady slušného správania a empatie, aby nikoho nevylučovali z kolektívu len preto, že je odlišný, je dôležité. Dobré je, ak dieťa od útleho veku od rodičov vie, že výsmech a podpichovanie bolí, že do školy sa chodí učiť a nie súťažiť, kritizovať, ponižovať alebo urážať druhých.
Empatia je vrodená ľudská schopnosť, len je potrebné, aby sa u detí vhodne stimulovala a pestovala odmala. Naučiť dieťa akceptovať odlišných ľudí je základ, pokiaľ rodičia chcú zo svojho potomka vychovať nielen vedomostne zdatného, ale aj emocionálne vyspelého jedinca.
Čo je emocionálna inteligencia? Emocionálna inteligencia je dokázať pochopiť, čo ľudia cítia. Emocionálne zručnosti a schopnosti tvoria základ emocionálnej stability človeka, ktorá mu umožňuje nielen v detstve, ale aj v dospelosti ľahšie sa vyrovnávať s rôznymi životnými situáciami.
Emocionálne vyspelé dieťa sa vyznačuje viacerými charakteristikami. Napríklad je ohľaduplnejšie a citlivejšie k citom iných, má vyššiu sebaúctu a je podstatne zodpovednejšie, než emocionálne nevyspelí jedinci. Je prirodzene ochotné pomáhať a lepšie dokáže odhadnúť dôsledky svojho konania.
Empatické a emocionálne vyspelé deti sú v kolektívoch omnoho úspešnejšie – uznávanejšie a obľúbenejšie. No ak dieťa vyrastá v prostredí, kde sa city potláčajú, kde sa emocionálnej komunikácii rodina vyhýba, tam je väčšia pravdepodobnosť, že aj dieťa bude „emocionálne nemé“.
Človek sa „jazyku emócií“ najľahšie priúča v predškolskom a v mladšom školskom veku. V rodinách, kde sa o emóciách hovorí, tam si aj deti prirodzene osvojujú slovník, vďaka ktorému sa môžu slobodne a otvorene rozprávať o svojich pocitoch. A vďaka tomu dokážu aj lepšie porozumieť pocitom druhých.
